.:DÉJA VU. TEDA, TAKMER:.
Keď zavriem oči, vidím stav môjho vtedajšieho srdca, akoby to bolo včera. Sedela som na parapete, ľavou nohou som hompáľala vo sviežosti tatranského vzduchu a v hlave som mala vákuum. Áno, presne to vákuum, v ktorom ťažoba môjho rozhodnutia a ľahkosť bytia ako takého padali do hĺbky identickou rýchlosťou.