WarHolka

Zničil si dôveru a nádej v nás,
umlčal z útrob vnútra ten hlas.
Ticho len, nesmelo, šepkal mi, ver!
Nečuješ? Nevadí, odčítaj z pier.

Načúvam očami každučké slovo,
hmla je a zdá sa mi,
tichými piesňami,
leješ mi do srdca vrelé olovo.

Podaj mi za pohár priezračnej, čírej,
uhasiť treba mi, páli to, prilej.

A veru dopraješ, predsalen, láska...
ale ja... počkaj... vo vnútri praská...

Praská a leptá, posledný kŕč.
Čo bude teraz? Necítim už...

Prenikavé ticho drása mi sluch
Už len žiaľ blízkych, tvoj pokoj, môj duch...