WarHolka

Posledné dni mi je mizerne. Nielenže so mnou nie je normálna reč, ale po nociach len rátam ovce a skrachované vzťahy a s príjmom potravy je to u mňa ako u bulimičky vo výslužbe.

„Rob so sebou niečo, s tými kruhmi pod očami vyzeráš ako panda. Potom, že prečo im hrozí vyhynutie.“ Viem, že to Gia myslela dobre. Veď pandy sú rozkošné. A ja vyzerám, ako keby ma napadol predátor a predtrávil ma pre svoje mláďa. Tak skutočne neviem, či som rozkošná ako tá panda...

Vo Firme som nebola skoro týždeň a tým, že som trčala doma, som nedosiahla absolútne nič, okrem relatívneho pokoja od Mareka, i keď jeho priemerných 5 správ denne mi nepatrne pripomínalo bežný deň v práci...

Som slabá, ľahko manipulovateľná a už aj nesvojprávna. Podľahla som totiž nátlaku a objednala sa k tete v bielom plášti s fonendoskopom na krku...

„Prosím, vojdite. Pán doktor Vás už očakáva.“

Volala som so sestrou, preto ma PÁN doktor trocha zaskočil. Na dverách je Mudr. Nováková, lenže tá je permanentne tehotná, takže som ju za tých 5 rokov ešte nevidela. Stále len nejaké jej zastupujúce. Ale PÁN, to tu ešte nebolo.

Chvíľu som sa zaoberala myšlienkou na Dr. Gregora, a potom sa mi vybavilo to porno, ktoré... ach tie lieky na bolesť! Už sa koncentrujem na vyšetrenie!

Tešila som sa na mladého fešáka alebo zrelého charizmatického muža. S úsmevom ma čakal šedivý deduško s pupkom vyloženým na stole.

No nič, veď je to len rutinné vyšetrenie.

„Bla blaa blaaa a robili sme Vám už výtery?“

A čo ja viem, za aké obdobie sa to myslí? Ako malá som mávala angínu aspoň 2x do roka, takže na paličky v krku som zvyknutá. „No, ja neviem. Treba to?“

„Keď chceme zistiť, čo Vám je, tak iste, že treba. Choďte so sestrou, nech Vám odoberie vzorku.“

No jasné, keď už som sa tam dotrepala, nebudem robiť drahoty pre jeden výter krku.

„Mám si sadnúť?“ Spýtavo hľadím na sestričku.

„Samozrejme, že nie. Ako by som Vám potom ten výter spravila?“ Nechápavo mi odpovedá hľadajú potrebnú paličku.

To je veľmi zaujímavé. Väčšinou sa ľuďom zdám vysoká a radšej si k nim sadám. Ale keď sestra vraví, že po stojačky, tak má asi poruke rebrík.

„Tak, dajte si dole gate a predkloňte sa.“

„Ako prosím?“ Vytreštím na ňu oči v presvedčení, že si robí srandu. 1. apríl už síce bol, ale budiš. Otvorím na ňu ústa tváriac sa, že nevnímam tento nemiestny žart. Ale ona nieee...

„Slečna, aby som Vám mohla spraviť análny výter, skutočne potrebujem, aby ste sa vyzliekli!“ Dôrazne mi objasňuje situáciu už mierne vytočená sestra.

O.K., ona fakt nesranduje. A čo teraz? Potrebujem to vyšetrenie... ale... veď je to strašné! Človek sa celý život vyhýba análnemu sexu a teraz mám nejakej cudzej ženskej dovoliť, aby mi strčila paličku do zadku??

Som na pokraji zúfalstva. Dvere von zastala sestra. Druhé dvere vedú priamo do náručia PÁNA doktora. Okno!

Nie, radšej nie. Sme na 6. poschodí a nemám poruke ani Redbull ani vložku s krídelkami. Volím teda cestu najmenšieho odporu...

Som slabá, ovplyvniteľná, ľahko manipulovateľná a strčila mi paličku do zadku!!!

Letela som preč asi tak rýchlo, ako keby som padala z toho okna. Jedinou útechou mi bol fakt, že to nie je pán doktor, čo robí výtery...

A výsledok? Negatívny na všetky choroby, ktoré sa z tej vzorky dajú zistiť... no bolo mi to treba???