Prvýkrát som ju počula v zime. V tom obrovskom chlade ma hneď pri prvých tónoch naplnilo krásne teplo istoty. Je nádherná. Vedela som, že sa ti bude páčiť. Bola som si tým absolútne istá...
Pár dní na to si mi napísal. Dlho sme sa rozprávali a zrazu si mi ju poslal... super vec, tá empétrojka...
Could you believe I‘m waiting for someone... I feel the pain inside me... Only you can heal me...
Taká drobnosť...
Prečo si všímam práve tie drobnosti? Prečo sa všetko, čo sa mi páči, zakladá na maličkostiach?
Je ich medzi nami toľko... Tisíce úlomkov bytia. Rozsypaných. Rozprášených do tej diaľky, čo medzi nami je. A práve tie nás spájajú. Lenže sú asi príliš drobunké, aby si ich Ty videl. To len ja musím mať v hlave lupu...
Niekedy by som radšej nemala. Ani lupu, ani zmysly, ani hlavu samotnú...
I belive I’ll find someone to heal me...
Komentáre
Tisíce rozsypaných úlomkov bytia...
zelenarusalka