WarHolka

Last minute – to je skvelá vec. Jeden deň sa rozhodnete, že by bolo fajn ísť sa niekam vyvaliť na pláž a pochytať trocha koncentrovanejšieho prímorského vitamínu D, druhý deň zaplatíte, váš bankový účet síce zaplače, ale vy viete, že to treba risknúť,  tretí deň už máte pohodlne uvelebené vaše pozadie v sedačke medzinárodného prepravného prostriedku a vyrážate v ústrety niečoho.

Nemala som žiadne očakávania, nechcela som totiž zažiť následné sklamanie. Chcela som len nemyslieť na Michala, popíjať drinky a slniť sa. Občas hodiť seba do vody a občas očko na vypracovaných plážových fešákov.

Bolo pre mňa veľmi príjemným šokom vybehnúť prvý večer do baru a po ani nie 10 minútach a jednej tequile objímať neznámeho Cudzinca a oddávať sa rytmom letnej tanečnej hudby... fakt som to pri mojom výrazne podkopanom sebavedomí nečakala.

Pretancovali sme aspoň 5 barov a zakotvili na mieste, z ktorého priam kypel život... nočný, divoký, neviazaný. Presne to, čo som zúfalo potrebovala. So slečnou, čo vám pri vchode naliala do úst alkohol, len tak - z fleku, len tak - z fľaše, s vyvýšenými pódiami pre najakčnejších tanečníkov, s početnými barovými pultmi pre adrenalínových tanečníkov, s tyčou pre tých najodvážnejších... pre niekoho miesto smrteľných hriechov, pre mňa raj.

S Cudzincom sme vyliezli na najbližšie pódium a pokračovali v tanečnom  maratóne. Začala som nadobúdať pocit, že minisukňa v kombinácii s "materiálovo úspornými" nohavičkami nie je zrovna najvhodnejší outfit na vyvýšené miesta, obzvlášť, keď vám externé končatiny posúvajú ten mini kúsok oblečenia smerom nahor.

Cítila som sa tak... nahá. Porovnateľný pocit, ako keby som behala v noci po meste v kabáte a z kríčkov vyskakovala na okoloidúcich... Bolo vlastne v záujme zachovania mojej dôstojnosti, aby som Cudzinca vytiahla von. Do tmy. Preč od ľudí a očí nalepených na mojom zadku.

Chcela som sa len prechádzať po pláži. Pozerať na hviezdy a rozprávať sa. Strašne sa mi chcelo komunikovať po anglicky... ale moja zvrátená túžba po angličtine stroskotala na totálnej hlúposti... – jeho príšernom prízvuku, ktorému som jednoducho nerozumela. Raz darmo, Brit je Brit, a toto... to bol len Cudzinec...

Niečo sa vo mne zlomilo. To, čo niektorí nazývajú zábranami, iní morálkou... Zrazu mi to bolo jedno, bolela ma túžba po Michalovi, zraňovala ma myšlienka na desivú absenciu lásky v mojom možno navonok až príliš chladnom srdci... Bola len pláž, lehátko, Cudzinec, ja a šum mora.

Padla sukňa, padli zábrany. Skoncovala som so svojou duševnou nevinnosťou a poddala som sa jeho nezrozumiteľným slovám, takže keby mi aj nadával, budem si nahovárať, že to boli nekonečne nežné slová, ktorými ma chcel očariť...

Prvý deň dovolenky, prvý Cudzinec, ktorého meno možno niekde v podvedomí zafixované mám, ale vzhľadom na komunikačnú bariéru si neviem spomenúť. Už ho nikdy nestretnem a som rada.

Nemôžem sa ani vyhovárať, že som bola opitá. Šoférovanie by som neriskovala, ale bola som si plne vedomá svojich činov. Chcela som to.

Mám pocit, že by som sa mala hanbiť. Ale hanbím sa len za to, že mi je to jedno. Vlastne, dalo mi to dôležité zistenie. Sex na jednu noc ma nijako neuspokojuje. Ani duševne, ani fyzicky...